profesionálny dodávateľ
zariadenia stavebných strojov

7 metód skúšania pilotových základov

1. Metóda detekcie nízkeho napätia

Metóda detekcie nízkeho napätia využíva malé kladivo na udieranie do vrchu pilóty a prijíma signály napäťových vĺn z kopy prostredníctvom snímačov pripojených k vrchu pilóty. Dynamická odozva systému pilóta-pôda sa študuje pomocou teórie vĺn napätia a namerané signály rýchlosti a frekvencie sa invertujú a analyzujú, aby sa získala integrita pilóty.

Rozsah použitia: (1) Metóda detekcie nízkeho napätia je vhodná na určenie integrity betónových pilót, ako sú pilóty zalievané na mieste, prefabrikované pilóty, pilóty predpätých rúr, pilóty cementového popolčeka atď.

(2) V procese testovania s nízkym namáhaním v dôsledku faktorov, ako je trecí odpor pôdy na strane pilóty, tlmenie materiálu pilóty a zmeny v impedancii časti pilóty, schopnosť a amplitúda Proces šírenia stresových vĺn sa bude postupne znižovať. Energia napäťovej vlny sa často úplne rozloží skôr, ako dosiahne dno hromady, čo má za následok nemožnosť detekovať odrazový signál na dne hromady a určiť integritu celej hromady. Podľa skutočných skúseností z testovania je vhodnejšie obmedziť dĺžku merateľnej pilóty do 50 m a priemer základu pilóty do 1,8 m.

Metóda detekcie vysokého napätia

2. Metóda detekcie vysokého napätia

Metóda detekcie vysokého napätia je metóda na zisťovanie integrity základu pilóty a zvislej únosnosti jednej pilóty. Táto metóda využíva ťažké kladivo vážiace viac ako 10 % hmotnosti pilóty alebo viac ako 1 % zvislej únosnosti jednej pilóty, aby voľne spadlo a narazilo na vrchol pilóty, aby sa získali príslušné dynamické koeficienty. Predpísaný program sa použije na analýzu a výpočet na získanie parametrov integrity pilótového základu a zvislej únosnosti jednotlivej pilóty. Je tiež známa ako metóda Case alebo metóda Cap wave.

Rozsah použitia: Metóda skúšania vysokým namáhaním je vhodná pre pilótové základy, ktoré si vyžadujú testovanie integrity tela pilóty a overenie únosnosti pilótového základu.

Spôsob akustického prenosu

3. Spôsob akustického prenosu

Metóda prieniku zvukových vĺn spočíva v zapustení niekoľkých trubíc na meranie zvuku do pilóty pred naliatím betónu do základu pilóty, ktoré slúžia ako kanály pre sondy na prenos a príjem ultrazvukových impulzov. Zvukové parametre ultrazvukového impulzu prechádzajúceho každým prierezom sa merajú bod po bode pozdĺž pozdĺžnej osi pilóty pomocou ultrazvukového detektora. Potom sa na spracovanie týchto meraní použijú rôzne špecifické numerické kritériá alebo vizuálne úsudky a chyby telesa pilóty a ich polohy sú dané na určenie kategórie integrity tela pilóty.

Rozsah použitia: Metóda akustického prenosu je vhodná na skúšanie celistvosti betónových pilót liatych na mieste s vopred zapustenými akustickými rúrkami, na určenie stupňa defektov pilóty a určenie ich polohy.

Metóda skúšky statického zaťaženia

4. Metóda skúšky statického zaťaženia

Metóda testovania statického zaťaženia pilótového základu sa týka použitia zaťaženia na vrchole pilóty, aby sa pochopila interakcia medzi pilótou a zeminou počas procesu aplikácie zaťaženia. Nakoniec sa zisťuje konštrukčná kvalita pilóty a únosnosť pilóty meraním charakteristík QS krivky (tj krivky sadnutia).

Rozsah použitia: (1) Metóda testovania statickým zaťažením je vhodná na zistenie zvislej tlakovej únosnosti jednej pilóty.

(2) Metódu statickej záťažovej skúšky možno použiť na zaťaženie pilóty, kým nezlyhá, pričom sa ako návrhový základ poskytujú údaje o únosnosti jednej pilóty.

Metóda vŕtania a jadrového jadra

5. Metóda vŕtania a dierovania

Metóda jadrového vŕtania využíva hlavne vŕtačku (zvyčajne s vnútorným priemerom 10 mm) na extrakciu vzoriek jadra z pilótových základov. Na základe extrahovaných vzoriek jadra možno urobiť jasné posúdenie dĺžky základu pilóty, pevnosti betónu, hrúbky sedimentu na dne pilóty a stavu nosnej vrstvy.

Rozsah použitia: Táto metóda je vhodná na meranie dĺžky zaliatych pilót, pevnosti betónu v telese pilóty, hrúbky sedimentu na dne pilóty, posudzovanie alebo zisťovanie vlastností horniny a zeminy pilóty. nosná vrstva na konci pilóty a určenie kategórie integrity tela pilóty.

Jednopilotová vertikálna ťahová statická zaťažovacia skúška

6. Jednopilótová vertikálna ťahová statická zaťažovacia skúška

Skúšobná metóda na určenie zodpovedajúcej vertikálnej odolnosti proti ťahu jednej pilóty je aplikovať vertikálnu protiťahovú silu krok za krokom na vrchol pilóty a sledovať posun vrchnej časti pilóty proti ťahu v priebehu času.

Rozsah použitia: Stanovte maximálnu vertikálnu únosnosť v ťahu jednej pilóty; Zistite, či vertikálna únosnosť v ťahu spĺňa konštrukčné požiadavky; Zmerajte bočný odpor pilóty proti vytiahnutiu pomocou skúšky deformácie a posunu tela pilóty.

Skúška horizontálneho statického zaťaženia jednej pilóty

7. Skúška horizontálneho statického zaťaženia jednej pilóty

Metóda stanovenia vodorovnej únosnosti jednoduchej pilóty a súčiniteľa vodorovného odporu základovej pôdy alebo skúšania a hodnotenia vodorovnej únosnosti inžinierskych pilót s využitím skutočných pracovných podmienok blízkych vodorovným nosným pilótam. Skúška horizontálneho zaťaženia s jednou pilótou by mala prijať metódu jednosmernej viaccyklovej skúšky nakladania a vykladania. Pri meraní napätia alebo deformácie pilótového telesa by sa mala použiť metóda pomalého udržiavacieho zaťaženia.

Rozsah použitia: Táto metóda je vhodná na určenie horizontálnej kritickej a konečnej únosnosti jednej pilóty a odhad parametrov odolnosti zeminy; Zistite, či horizontálna nosnosť alebo horizontálne posunutie spĺňa konštrukčné požiadavky; Zmerajte ohybový moment telesa pilóty pomocou skúšky deformácie a posunu.


Čas odoslania: 19. novembra 2024